Pôsobenie ageizmusu sa výrazne prejavuje aj u slovenských seniorov.

       A snáď ešte výraznejšie než v okolitých štátoch a na západe. Ak sa s tým výrazom niekto nestretol, znamená útlak istej spoločenskej vrstvy obyvateľstva. K napísaniu mojej úvahy ma inšpiroval Slovák – senior, v súčasnosti žijúci v Liberci, ten pobudol, za účelom pozorovania,. istý čas v hlavnom meste Slovenska v snahe získania reálneho obrazu života seniorov. Ako šéfredaktor časopisu Důchodci důchodcom stojí v čele tých, pre ktorých je osud záväzkom v podobe pozornosti a starostlivosti za všetko, čo v minulosti poctivou prácou vykonali. A na čo sa zabúda a len občas pripomína.

      Pri cestovaní sa toho veľa nestihlo povedať, no i tak som poznala, že skúmavo postrehol hromadu problémov, týkajúcich sa tejto skupiny spoločnosti u nás. Prvoradým poukázaním na slabší záujem Jednoty dôchodcov Slovenska začal vymenúvať: starší ľudia sa nedostávajú ku slovu na verejnosti, ich životné skúsenosti sú akoby bagatelizované. V spoločenských inštitúciách je prítomná slabá informovanosť o ich živote, záujem o zamedzovaní byrokracie je takmer neprítomný. V porovnaní s českými podmienkami pre vnadné cestovanie postihnutých Slovensko veľmi zaostáva. Či už ide o električky a autobusy, tie nie sú nízko podlažné, chýbajú zdvíhacie plošiny na nádražiach. Istý nemecký výskumník sa vyjadril o slovenských odborníkoch nasledovne: „Mladá generácia je neskúsená, stredná je mdlá a staršia generácia je dobrá.“

   Keď na Kodanskom predmestí otvorili prvý diskontný obchodný dom Nett, ktorý zamestnáva výlučne zamestnancov v seniorskom veku, zaznamenali v ňom o 30 až 40 percent vyššie tržby než v obchodoch, v ktorých personál tvoria len mladí ľudia.

   Tieto ohlasy na život seniorov zakončujem povzbudzujúcimi výrokmi: staroba nie je vek, ale úsvit múdrosti! Skôr narodení žijú v pokročilom štádiu mladosti! Zmysel pre krásu a pravdu nepozná vek! A nemal by chýbať ani výrok pre tých, ktorí prežívajú svoj starší vek v mrzutosti, chorobách a boľavej nevďačnosti od svojich blízkych: „Život z času na čas musí bolieť, aby nás v zapätí mohol potešiť!“

                                                                                              Mgr. Lýdia Galbičková, Bratislava